Vyberte stranu

Ingrid Kosová – zriaďovateľka školských zariadení Montessori

Montessori vzdelávanie je charakteristické zmiešanými vekovými skupinami ( v jednej triede sa vzdelávajú deti od 6 do 9 rokov, 9-12, či materskej škole od 3 do 6 rokov), učenie prebieha prostredníctvom montessori materiálu, ktorý vyvinula Maria Montessori a s ktorým deti pracujú tak dlho ako chcú bez prerušovania a vonkajšej intervencie učiteľky, učenie nie je hodnotené známkami… ale to sú zrejme informácie, ktoré môžeme nájsť kdekoľvek. 

Pamätáte si ešte na obdobie, keď ste chodili do školy? Ja si vybavujem tie chvíle veľmi živo a najmä v puberte, keď som mala pocit, že mi nikto nerozumie. Sedím v lavici, na smrť znudená, nepočúvam učiteľku, kreslím si geometrické tvary. Učiteľka má teda poriadny monológ a očividne ju netrápi, že má očný kontakt len s pár biflošmi v predných laviciach. Často si kladiem otázku, či mi vôbec tá škola niečo dala, alebo skôr, kde som mohla byť, keby som sa v škole tak veľmi nenudila?!

Predstavte si teraz situáciu, že prídete do školy a jednoducho sa rozhodnete, že máte chuť na matematiku, alebo na prírodovedu. Nikto vás vo vašej činnosti neobmedzuje, robíte to, čo vás baví a každý deň sa tešíte do školy. Ste si vedomí svojej zodpovednosti za splnenie stanovených úloh, ale koľko času budete venovať ich splneniu je už na vašom slobodnom rozhodnutí. Žiadne skúšky, testy, hanba, poníženie, jednoducho len spoznávate svet. 

Že si to neviete predstaviť? Vravíte si asi…… „tak to mu musí byť chaos! A načo je tam teda učiteľka? Keď si žiaci môžu robiť čo chcú?!“

Myslím si, že najväčším problémom je, že predpokladáme, že deti nie sú dostatočne disciplinované, aby sme im mohli dať slobodu. Dopredu fabulujeme, že ak dáme deťom slobodu, okamžite ju zneužijú a budú podvádzať. Okamžite predpokladáme, že ak deti nebudú pod dozorom, celý deň premrhajú nič nerobením. Smutné na tom je, že máme o deťoch taký zlý obraz. Vnímame ich ako ľudí neschopných samostatne sa rozhodnúť, čo je pre nich dobré, pretože len my autority vieme, čo je pre nich najlepšie! 

A tak ich vlastne nepriamo učíme nechať si nalinkovať celý život a prispôsobiť sa ľuďom, ktorí majú moc. Byť pasívny je jednoduchšie a je to známkou dobrých mravov. Len prosím nevykrikuj a zaraď sa! Až zrazu – vo veku dospelosti – mladí ľudia zistia, že nemajú ani potuchy, čo v živote budú robiť, pretože doteraz im aj tak nikto neumožnil slobodne sa rozhodnúť. Tak kedy vlastne mali zistiť, v čom sú najlepší?

V skutočnosti žiadne z detí nebude podvádzať, ak im dáme slobodu. Prečo by to robili? Deti sa schyľujú ku klamstvách a podvodom len vtedy, ak sa snažia bojovať s obmedzeniami, príkazmi a s tým, že jednoducho niečo musia. Ak však robia to, čo chcú a kedy chcú, celý koncept ich podvodov je vlastne nerealizovateľný a zbytočný. Raz mi jedna učiteľka povedala: „..keby som puberťákovi dala slobodu, tak odíde zo školy. To predsa nemôžem dovoliť! V škole sa jednoducho musia učiť!“ A presne o tom to je. Problém nie je v našich deťoch, ale v postojoch nás dospelých. Pani učiteľka by sa mala zamýšľať nad tým, čo by žiaka motivovalo, aby v škole zostal a či to nie je práve ona, ktorá ho demotivuje. 

Sloboda je ústredným pojmom montessori pedagogiky. Ak deťom neumožním slobodne si vybrať činnosť, nikdy si nemôžeme byť istí, čo dieťa najmä v predškolskom veku potrebuje precvičovať, aby prostredníctvom percepcie – zmyslového vnímania – rozvíjalo svoje kognitívne – poznávacie procesy. Dieťa si totiž automaticky vyberá len tie činnosti, ktoré mu v tomto procese napomáhajú. Slobodu teda nechápeme ako stav, kedy si dieťa môže robiť čo chce, bez akýchkoľvek pravidiel. Naopak, v montessori pedagogike sú pravidlá neodmysliteľnou súčasťou, ktoré sú obsiahnuté v práci s materiálom.  Tento fenomén, ktorý Maria Montessori  vypozorovala u malých detí bol v oblasti neuropsychológie potvrdený až omnoho neskôr. 

http://goodatdoingthings.com/Dr._Steve_Hughes/About_Dr._Hughes.html

V staršom veku je fakt mať možnosť slobodného výberu spojená so schopnosťou formovať svoj jasný postoj či už v sociálnych interakciách, alebo len postojoch k svojmu životu, resp. pri formovaní zodpovednosti za svoje rozhodnutie na ceste k schopnosti kritického myslenia, ktoré tak veľmi chýba dnešnej generácii!

Možno práve toto je riziko, ktoré nemôžeme dopustiť. Veď potom by nás bolo ťažie manipulovať. A niekomu zdá sa vyhovuje, že sme ako stádo oviec.